Ako je na tom Stupava dnes finančne? Dá sa z bežného rozpočtu mesta financovať to, čo v programe sľubujete, alebo to bude vyžadovať aj iné zdroje?

Stupava nie je mesto bez peňazí, ale zároveň si nemôžeme nahovárať, že z bežného rozpočtu zaplatíme všetko, čo potrebuje. To by nebolo zodpovedné. Už dnes vidíme, že pri veľkých investíciách sa bavíme o miliónoch eur a tie sa nedajú financovať iba z bežných príjmov mesta. Aj aktuálny rozpočet ukazuje, že kapitálové výdavky sú výrazne vyššie ako bežný priestor, ktorý mestu zostáva po financovaní jeho každodenného fungovania.

Pre mňa je preto dôležitá kombinácia troch vecí: lepšie hospodárenie s tým, čo mesto už má, jasné priority a aktívne získavanie externých zdrojov. Pri doprave, verejných priestoroch, školách, cyklodoprave či ďalšej infraštruktúre musíme využívať eurofondy, štátne a krajské zdroje a ďalšie dotačné mechanizmy.

Dôležité je aj to, že nie všetko v našom programe sú investície za milióny. Časť vecí je predovšetkým o tom, ako mesto riadi svoje projekty, ako pripravuje investície, ako kontroluje zmluvy a ako nastavuje svoje priority. Ako poslanec vidím zblízka, koľko peňazí vie mesto stratiť nie preto, že ich nemá, ale preto, že projekty nie sú dostatočne pripravené alebo sa rozhoduje bez jasných priorít.

Takže moja odpoveď je: áno, náš program je finančne realizovateľný, ale nie tak, že všetko zaplatíme z jednej mestskej pokladnice. Chcem mesto, ktoré bude mať poriadok vo svojich financiách a zároveň bude vedieť peniaze aktívne získavať zvonka. Presne tak sa dnes financujú aj veľké projekty – napríklad pripravovaný prestupný terminál v Stupave za viac ako 5 miliónov eur má byť financovaný z fondov EÚ a štátneho rozpočtu.

Ako je na tom Stupava dnes finančne? Dá sa z bežného rozpočtu mesta financovať to, čo v programe sľubujete, alebo to bude vyžadovať aj iné zdroje?

Stupava nie je mesto bez peňazí, ale zároveň si nemôžeme nahovárať, že z bežného rozpočtu zaplatíme všetko, čo potrebuje. To by nebolo zodpovedné. Už dnes vidíme, že pri veľkých investíciách sa bavíme o miliónoch eur a tie sa nedajú financovať iba z bežných príjmov mesta. Aj aktuálny rozpočet ukazuje, že kapitálové výdavky sú výrazne vyššie ako bežný priestor, ktorý mestu zostáva po financovaní jeho každodenného fungovania.

Pre mňa je preto dôležitá kombinácia troch vecí: lepšie hospodárenie s tým, čo mesto už má, jasné priority a aktívne získavanie externých zdrojov. Pri doprave, verejných priestoroch, školách, cyklodoprave či ďalšej infraštruktúre musíme využívať eurofondy, štátne a krajské zdroje a ďalšie dotačné mechanizmy.

Dôležité je aj to, že nie všetko v našom programe sú investície za milióny. Časť vecí je predovšetkým o tom, ako mesto riadi svoje projekty, ako pripravuje investície, ako kontroluje zmluvy a ako nastavuje svoje priority. Ako poslanec vidím zblízka, koľko peňazí vie mesto stratiť nie preto, že ich nemá, ale preto, že projekty nie sú dostatočne pripravené alebo sa rozhoduje bez jasných priorít.

Takže moja odpoveď je: áno, náš program je finančne realizovateľný, ale nie tak, že všetko zaplatíme z jednej mestskej pokladnice. Chcem mesto, ktoré bude mať poriadok vo svojich financiách a zároveň bude vedieť peniaze aktívne získavať zvonka. Presne tak sa dnes financujú aj veľké projekty – napríklad pripravovaný prestupný terminál v Stupave za viac ako 5 miliónov eur má byť financovaný z fondov EÚ a štátneho rozpočtu.

Mestu prichádzajú peniaze od štátu práve podľa počtu ľudí, ktorí tu majú trvalý pobyt, nie podľa toho, koľko ľudí tu reálne býva. Koľko na tom Stupava tratí, a čo by ste povedali ľuďom, ktorí tu bývajú, ale trvalý pobyt majú inde?

Toto je pre Stupavu reálny problém. Nie je však úplne presné povedať, že podielové dane sa rozdeľujú iba podľa počtu ľudí s trvalým pobytom. Vzorec je zložitejší a zohľadňuje aj ďalšie kritériá. Faktom však je, že počet obyvateľov s trvalým pobytom je pre príjmy mesta veľmi dôležitý.

A Stupava ten rozdiel cíti. Na konci roka 2025 mala 12 791 obyvateľov s trvalým pobytom, pričom mesto evidovalo 16 162 poplatníkov za komunálny odpad. To nám ukazuje, že v Stupave reálne žije a funguje výrazne viac ľudí, než zachytáva samotná evidencia trvalého pobytu.

Ľuďom, ktorí tu bývajú, ale trvalý pobyt majú inde, by som určite nič nevyčítal. Rozumiem, že zmena trvalého pobytu môže mať svoje dôvody. Zároveň by som ich však požiadal o jednu vec: ak je Stupava vaším domovom, zvážte, či by nemala byť aj vaším oficiálnym domovom.

Nie je to len o tom, koľko peňazí dostane mesto. Je to aj o tom, že keď tu žijeme, využívame školy, cesty, chodníky, verejné priestory, dopravu a všetko ostatné, čo mesto zabezpečuje, je fér, aby sme sa na fungovaní mesta podieľali aj týmto spôsobom.
Ja by som z toho ale nechcel robiť konflikt medzi „starými“ a „novými“ Stupavčanmi. Stupava je domovom všetkých, ktorí tu žijú, bez ohľadu na to, odkiaľ prišli. A ak chceme, aby sa ďalej rozvíjala, potrebujeme, aby sa k nej ľudia aj formálne prihlásili.

Je to jedna z vecí, ktoré môže urobiť každý z nás sám za seba. A keď to urobí dostatok ľudí, prejaví sa to aj v možnostiach mesta investovať do toho, čo všetci denne používame.

Čo hovoríte na výstavbu veterného parku ? Bol ste za alebo proti veternému parku?

Môj postoj k projektu je jasne negatívny. Ako technik však nechcem ľudí strašiť pocitmi, ale hovoriť o overiteľných faktoch. Ak som proti, chcem vedieť ľuďom presne a odborne vysvetliť prečo. Chcem rozhodovať podľa faktov, odborných podkladov a toho, čo je najlepšie pre Stupavu.

Ale chcem zdôrazniť ešte jednu vec. Život v Stupave nie je o vrtuliach. Táto problematika sa tu umelo nafúkla až do takých rozmerov, že keď vám niekto dnes jednoducho povie že je proti vrtuliam, tak ho rovno zvolíte za prezidenta. To je celé pomýlené. Stupava má iné problémy ktoré je potrebné riešiť. Nie veterný park.

Po takmer troch desaťročiach v stavebníctve a doprave máte ešte stále chuť začať niečo nové?

Ešte väčšiu.

Keď som bol mladší, mal som energiu, ale nemal som dnešné skúsenosti. Dnes už viem, čo všetko sa môže pri projekte pokaziť, ako funguje štátna správa, samospráva, projektovanie, povoľovanie aj samotná výstavba. Viem tiež, že nie všetko sa podarí na prvýkrát.

A naučil som sa ešte niečo: keď nastane problém, nestačí povedať, kto zaň môže. Treba nájsť riešenie.

Myslím si, že práve kombinácia energie, ktorú stále mám, a skúseností, ktoré som za tie roky získal, je niečo, čo dnes môžem Stupave ponúknuť.

Čo by teda občania mali pocítiť ako prvé, ak sa stanete primátorom?

Že mesto vie, kam smeruje.

Chcem, aby sme mali jasný zoznam pripravených projektov, ich priority, zodpovedných ľudí a termíny.

Nie všetko sa dá postaviť za štyri roky. To by nebolo poctivé tvrdiť. Ale za štyri roky sa dá veľmi veľa pripraviť, začať a pri dobre pripravovaných projektoch aj dokončiť.

A potom sú veci, pri ktorých občan výsledok cíti veľmi rýchlo: opravený chodník, bezpečný priechod, fungujúca zastávka, upravený verejný priestor alebo jednoducho normálna a slušná komunikácia s úradom.

Chcem, aby po štyroch rokoch bolo možné ukázať na konkrétne výsledky a povedať: toto sme sľúbili, toto sme pripravili a toto sme dokončili.

Čím sa chcete odlíšiť od ostatných kandidátov?

Nechcem viesť kampaň proti niekomu.

Rešpektujem každého, kto kandiduje. Namiesto osobného hodnotenia súperov chcem hovoriť o vlastnej kvalifikácii. Ja ponúkam svoju odbornosť, manažérske skúsenosti a výsledky z reálneho riadenia veľkých dopravných projektov.

Takmer tri desaťročia skúseností s prípravou a riadením stavebných a dopravných projektov, skúsenosť zo súkromného sektora, zo štátnej správy aj zo samosprávy. Naučil som sa rokovať s projektantmi, stavebnými firmami, ministerstvami, samosprávami aj investormi.

A hlavne viem, že medzi sľubom a hotovou stavbou je veľmi dlhá cesta.

Chcem byť primátorom, ktorý tú cestu pozná.

Vo vašom programe však nie je iba doprava. Prečo napríklad hovoríte o strednej škole?

Musíme sa prestať pozerať iba na dnešný počet prvákov a pozrieť sa desať rokov dopredu. Potrebujeme demografiu, kapacitnú analýzu, vhodný pozemok a realistický model financovania. Dôležité je začať s prípravou včas. Stupava už dávno nie je malé mestečko, ktorého obyvatelia všetko potrebné nájdu niekde inde.

Rast počtu obyvateľov musí sprevádzať rast občianskej vybavenosti. Školstvo, sociálne služby, športoviská, zdravotná starostlivosť a verejný priestor musia postupne dobiehať výstavbu bývania.

Preto chceme otvoriť proces prípravy strednej školy, riešiť fungovanie ZUŠ a pripraviť denný stacionár.

To neznamená sľúbiť, že všetko bude stáť o štyri roky. Znamená to začať dnes robiť kroky, bez ktorých to nebude stáť ani o desať rokov.

Toto je presne rozdiel medzi volebným sľubom a riadením projektu.

Stupava stále rastie. Ste za ďalšiu výstavbu alebo proti nej?

Nie som proti rozvoju. Som proti rozvoju bez pravidiel. Pri developeroch chcem jasné a predvídateľné pravidlá, ktoré vopred pozná investor aj občan. Mesto má vedieť, akú dopravnú, technickú a občiansku infraštruktúru od nového rozvoja potrebuje.

Ako stavebný inžinier veľmi dobre viem, že každá nová štvrť znamená nové autá, deti v školách, nároky na vodu, kanalizáciu, dopravu, zeleň a verejné služby.

Preto musí územné plánovanie odpovedať nielen na otázku kde sa môže stavať, ale aj čo musí spolu s výstavbou vzniknúť.

Stupava má rásť, ale jej infraštruktúra musí rásť spolu s ňou. Inak kvalitu života existujúcich aj nových obyvateľov postupne znižujeme.

Keď vás človek počúva, často hovoríte ako projektant a manažér. Dokážete po práci vôbec prestať rozmýšľať nad projektmi?

Asi nie úplne. (úsmev)

Keď sa profesii venujete celý život, pozeráte sa na svoje okolie trochu inými očami. Keď idem po meste, automaticky si všímam chodník, križovatku, dopravu alebo miesto, ktoré by sa dalo vyriešiť lepšie.

Ale práve preto potrebujem aj vypnúť. Rád športujem, behám a bicyklujem. A paradoxne práve pri behu alebo na bicykli človek svoje mesto spozná možno najlepšie. Z auta veľa vecí jednoducho nevidíte.

Na bicykli zrazu zistíte, kde sa necítite bezpečne. Pešo si všimnete, kde chodník končí, kde sa s kočíkom alebo vozíkom nedá pohodlne prejsť alebo kde by pomohla obyčajná lavička.

Takže ani pri športe asi od svojej profesie úplne neutečiem.

Keď idete na bicykli v inom meste, čo si najčastejšie všímate?  Je niečo, čo by ste chceli preniesť aj do Stupavy?

Najviac si všímam, či je mesto poskladané do súvislej siete. Nie jednu peknú cyklotrasu, ktorá sa po pár sto metroch skončí, ale či sa človek bezpečne dostane z obytnej štvrte ku škole, do centra, na zastávku alebo ďalej do regiónu. Všímam si aj detaily: bezpečné križovanie, stojany na bicykle, zeleň, tienenie, lavičky a to, či sa chodci a cyklisti musia na každom kroku biť o priestor s autami. Práve tento princíp chceme preniesť aj do Stupavy: prepojiť jednotlivé opatrenia do funkčnej siete a nové riešenia si tam, kde je to možné, najskôr prakticky overiť.

A čo vám na Stupave pri týchto cestách robí radosť?

Stupava má jednu obrovskú výhodu: stále má ľudský rozmer. Nie je to len nocľaháreň ale mesto so silnou identitou.

Máme Malé Karpaty, park, prírodu prakticky za domom a zároveň sme veľmi blízko Bratislavy. Stále sa tu stretávate s ľuďmi, ktorých poznáte, pozdravíte sa, zastavíte sa a porozprávate.

To je hodnota, ktorú by sme pri ďalšom rozvoji nemali stratiť. Stupava má Malé Karpaty, cyklistiku, turistiku, športové kluby. Mesto má podporovať projekty ktoré vedia slúžiť deťom aj športovým klubom. Príkladom je stupavská hádzaná, kde ľudia okolo klubu odvádzajú obrovský kus práce, podporujú deti, mládež a reprezentujú Stupavu aj za hranicami nášho mesto. Rovnako dôležitý je futbal, ktorý má v meste dlhú históriu a silné zázemie. Úlohou mesta nemá byť len rozdávať dotácie. Mesto má aktívne prepájať kluby s lokalnymi firmami a pomáhať hľadať partnerov, granty a dlhodobejšie zdroje financovania. Ak spojíme mesto, kluby a podnikateľský sektor, šport môže mať stabilnejšie podmienky. Zároveň nechcem zo Stupavy urobiť Bratislavu. Chcem, aby zostala Stupavou, len lepšie fungujúcou. A práve to považujem za jednu z najväčších výziev nasledujúcich rokov. Mesto bude ďalej rásť, ale nesmie pritom stratiť svoju identitu.

Máte tri deti. Pozeráte sa preto na budúcnosť Stupavy aj trochu inak než iba ako komunálny politik?

Samozrejme.

Keď máte deti, pojem „budúcnosť mesta“ prestane byť politickou frázou. Začnete premýšľať, či tu budú chcieť raz zostať. Či tu budú mať dobré školy, šport, kultúru, bezpečné ulice, dostupné služby a kvalitný verejný priestor.

Ale zároveň nechcem rozmýšľať iba o svojej generácii alebo o generácii mojich detí. Mesto je spoločenstvo ľudí od detí až po seniorov.

Dobrý primátor podľa mňa nemôže byť primátorom jednej generácie.

Musí rozmýšľať nad matkou, ktorá ráno vedie dieťa do škôlky, nad človekom, ktorý každý deň cestuje za prácou, nad podnikateľom, ktorý tu vytvára pracovné miesta, aj nad seniorom, ktorý potrebuje bezpečne prejsť k lekárovi alebo si chce jednoducho sadnúť s priateľmi v príjemnom verejnom priestore.

Každý z nich má trochu iné potreby. Ale všetci sú Stupavčania.

Hovoríte veľa o projektoch. Nebude potom z primátora skôr technokrat než človek, ktorý počúva ľudí?

Technické riešenie bez ľudí nemá zmysel. Som manažér, preto pri každej investícii potrebujem poznať rozpočet, zdroj financovania, termín a zodpovednosť. Kvalitný projekt pred súťažou, realistický rozpočet, kontrola dodatkov a jasné merateľné výsledky sú základom

Projektant sa veľmi rýchlo naučí, že môže nakresliť technicky dokonalé riešenie, ale ak nerozumie tomu, komu má slúžiť, nemusí byť dobré.

Chcem preto oveľa viac počúvať aj vysvetľovať. Nielen oznámiť: toto sme rozhodli, ale povedať aj prečo sme to rozhodli, aké možnosti sme posudzovali, koľko to bude stáť a čo tým získame.

A rovnako chcem počúvať odborníkov. Primátor si musí vedieť nechať poradiť a musí byť schopný akceptovať aj názor, ktorý sa mu na prvé počutie nepáči.

Nemám ambíciu byť odborníkom na všetko.

Mám ambíciu vytvoriť tím ľudí, ktorí odborníkmi vo svojich oblastiach sú.